Vážení diskutujúci na blogu, ďakujem za vaše postrehy a názory k téme vyrovnávanie pracovného zaťaženia. Ako tieto otázky riešia vo firme Toyota, sa dozvieme z nasledujúceho zhrnutia. Zajtra sa dostaneme k druhému pilieru TPS a tým je Jidoka.Cieľ: eliminácia plytvania (muda), redukcia nevyrovnaného vyťaženia (mura) a preťaženia ľudí a strojov (muri)
Snahou mnohých firiem je výroba na zákazku. Chcú vyrábať to, čo si zákazníci želajú a kedy to chcú. Zákazníci sú však nevypočítatelní a ich objednávky môžu veľmi kolísať.
Zameranie: na vybalancovanie požiadaviek zákazníka a ich vplyvu na výrobné procesy
Nevýhody výroby na zákazku:
Doba vybavovania zákazky môže byť 6 týždňov, tak prečo by sme mali narúšať tempo výrobnej činnosti a snažiť sa o skrátenie času ?
Obyčajný postup zavádzania štíhlej výroby:
môže viesť k tomu, že sa vám výrobný systém zrúti a prídete k záveru, že „štíhla výroba“ nefunguje. Straty sa odstraňujú ľahko, lebo ich vidieť. Sústredenie sa iba na 8 druhov strát môže v skutočnosti narúšať produktivitu ľudí a výrobného systému. Ťahší je ale proces stabilizácie systému a vytvorenie naozaj vyváženého „štíhleho“ toku práce. To je koncepcia firmy Toyota.
Rozbehy a prerušenia, nadmerné využívanie a potom nedostatočné využívanie predstavujú problém, lebo nepomáhajú kvalite, štandardizácii práce, produktivite a neustálemu zlepšovaniu.
Vyrovnávanie výroby a harmonogramu výroby
Prístup TPS od samého začiatku spočíva v tom, že výrobné dávky je treba udržiavať pomerne malé a že je treba vyrábať to, čo zákazník chce. Vyrovnaná výroba znamená, že kombinujete výrobky a zároveň vyrovnávate dopyt zákazníkov do podoby predvídateľného sledu, ktorý obsahuje rôzne typy výrobkov a množstva.
Cieľom v režime dávkového spracovania je dosiahnuť úspory z rozsahu pre každý jednotlivý kus výrobného zariadenia. Zoraďovanie strojov a výmena nástrojov pri prechode z výrobku A na výrobok B predstavuje stratu, lebo počas doby zoraďovania sa nevyrába a platíte pracovníka, ktorý to vykonáva. Logickým riešením teda je vyrábať veľké dávky výrobku A potom prejsť k výrobku B.
Heijunka však takýto prístup nedovoľuje. Zoraďovanie výrobných zariadení je v Japonsku národný šport - súťaž, kde sa udeľujú ceny za čo najkratšie zoradenie stroja.
Vyrovnávanie harmonogramu výroby - úloha zásob
Väčšina dodávateľov musí uspokojiť požiadavky zákazníkov, ktoré sú nevyrovnané. V takom prípade odborníci na TPS doporučujú udržiavať aspoň malé zásoby hotových výrobkov. Zdá sa, že je to v rozpore so „štíhlym myslením“. Teoreticky tým „najštíhlejším“ riešením je vyrábať na zákazku a dodávať to, čo chce zákazník. Pokiaľ budete udržiavať zásoby, tak prečo udržiavať zrovna tie najdrahšie - zásoby hotových výrobkov? Vyrábajte len na zákazku a udržujte zásoby surovín. Takéto uvažovanie nie je v duchu heijunka. Malá zásoba hotových výrobkov býva často nevyhnutná, aby bolo možné ochrániť dodávateľov vyrovnaný harmonogram pred rozkmitaním v dôsledku náhleho nárastu výroby. Ak sa zmierite so stratou viazanou v hotových výrobkoch, môžete predijsť väčším stratám v celom systéme výroby a dodávateľskom reťazci.
To je dôvod, prečo firmy, ktoré zaviedli úspešne TPS, často plánujú svoju výrobu ako kombináciu výroby na zákazku a udržujú vopred určenú úroveň zásob hotových výrobkov. Táto kombinácia dovoľuje firme vyrovnávať harmonogram výroby v priebehu roka, dosahovať hladký tok a väčšinu výrobkov zhotovovať na zákazku.
Výroba na zákazku a predsa heijunka
Čo myslíte, je výrobný systém firmy Toyoty systémom výroby na zákazku ? Môže si Toyota dovoliť požiadať zákazníka, aby chvíľu počkal a nekúpil si auto od konkurencie ? Toyota prišla s riešením, ktoré jej umožňuje vyrovnávať výrobný harmonogram a zároveň vyrábať na zákazku.
Výrobný systém Toyoty nie je systémom výroby na zákazku. Je to systém „zmeny na zákazku“. Znamená to, že auta sa pohybujú po výrobnej linke a za pochodu sa mení ich technická špecifikácia. To všetko sa deje v rámci vyrovnaného harmonogramu výroby, ktorý je spracovaný s niekoľko mesačným predstihom.
Spojenie koncepcie vyrovnávania a toku - náročný problém
Ako je možné riešiť uvedený problém, je popísané v príklade Hliníkové žľaby.
Aký záver pre nás z toho vyplýva, prosím? Asi by sme mali súhlasiť s názorom pána Kvasila, skúseneho to človeka, ktorý na začiatku povedal, že ideálnym prípadom je kombinácia zákazkovej a hromadnej výroby. Ďakujem za pekný postreh.
Pekný večer všetkým a nebuďte z toho smutní, ak náhodou nie ste takí dokonalí ako Japonci. :)
Marta Krajčíová
21. 5. 2008
TPS - shrnutí diskuze (Z4 - Vyrovnávání zatížení)
Autor: Václav Kalenda
Téma TPS
Subscribe to:
Komentáře k příspěvku (Atom)
0 Comments:
Post a Comment